V modernej pretechnizovanej dobe elektronických systémov pôsobí nostalgia za časmi dávno minulými tak trochu staromódne. Avšak len do okamihu, kým na človeka nedýchne kúzlo starých mašiniek, ktoré aj dnes v plnej kráse očarúvajú navštevníka tohto zvláštneho miesta.
Medzi Prahou a Rakovníkom cestujem pomerne často. Malej a nenápadnej smerovke pred Rakovníkom vyzývajúcej k návšteve železničného múzea som dlho nevenoval zvláštnu pozornosť. Raz na jar, pri príprave krátkeho fotovýletu, som si na ňu spomenul a rozhodol sa preskúmať miesto podrobnejšie. Počasie nebolo práve ideálne. Dážď striedal mrholenie, chladný vietor fúkal od severu a ťažké mraky iba sem tam nechali vykuknúť zubaté slnko. Jar nepripomínalo skoro nič. Avšak nevzdal som to a vyrazil do Lužnej. Zaplatil som vstupné a ocitol sa v koľajisku bývalého rušňového depa, ktoré dnes – po viac ako sto rokoch – slúži nielen železničným nadšencom, ale aj fotografom.
Trocha histórie
Ako hovorí propagačný leták, ktorý návševník obdrží pri vchode spolu so vstupenkou, múzeum sa nachádza v priestoroch bývalého depa Buštehradskej dráhy, založenej v roku 1871. Depo slúžilo k vystrojeniu parných lokomotív pred nasadením do služby. Počas prevádzky bolo niekoľkokrát prebudované a slúžilo parnej trakcii až do konca sedemdesiatych rokov. Kvôli poklesu prepravy po okolných tratiach prestalo slúžiť pravidelnej doprave a v roku 1999 v ňom České dráhy zriadili svoje múzeum.
Rušňové depo
Priestory depa a priľahlého koľajiska sú pomerne rozsiahle. Uprostred sa nachádza veľká opravárenská hala, kde prebiehajú rekonštrukcie historických lokomotív. Hala súčasne zastrešuje aj malú expozíciu so železničnou tematikou – staničné vybavenie, dobové doplnky a rôzne dokumenty vzťahujúce sa k Buštehradskej dráhe alebo povojnovej histórii železnice v Československu.
Najzaujímavejšia časť stojí až na konci areálu – polkruhová budova rušňového depa vybavená neodmysliteľnou točňou. Tam sú umiestnené rekonštruované parné lokomotívy. Ak to počasie umožňuje, sú jednotlivé exponáty vytiahnuté pred budovu. Aj napriek chladnému počasiu nachádzam medzi lokomotívami hneď niekoľko ľudí so statívmi a fotobrašňami.
Za povšimnutie stojí aj odstavné koľajisko. Nájdete tam nielen ďalšie lokomotívy, ale aj osobné a nákladné vagóny, snežný pluh, koľajový žeriav a ďalšie traťové mechanizmy pozvážané z rôznych kútov Českej republiky. Niektoré vozidlá sú už reštaurované, iné zatiaľ na opravu čakajú. Hrdzou pokryté vraky lokomotív poskytujú zaujímavé námety na detail a makro.
V Lužnej sa mi v ten deň páčilo. Nakoľko to nie je od Prahy ďaleko, prišiel som sem ešte niekoľko krát. V areáli sa počas roka konajú rôzne doplnkové akcie – stretnutia historických lokomotív a automobilových veteránov, nočné fotografovanie parných lokomotív alebo jazdy parných vlakov po okolí. A vždy je dostatok námetov na fotografovanie.
Návšteva aj s rodinou
K návšteve Lužnej si vezmite celú rodinu. Za pekného počasia sa povozíte na úzkorozchodnej železnici, ktorá pôvodne slúžila ako podniková doprava v železiarňach Poldi Kladno. Pre deti je tu aj veľká modelová železnica. Po dlhšom fotografovaní na čerstvom vzduchu človeku vyhladne. K doplneniu energie je prostredie viac než štýlové. Reštaurácia rýchlikového vozňa stále pripravuje svoje špeciality, aj keď už pri tom nejazdí naprieč republikou v súprave diaľkového rýchlika. Je to tiež muzeálny exponát.
Fotografovanie
Fotografovanie pre potešenie fotoamatérov je povolené. Pre profesionálne účely sa vyžaduje dohodnúť si podmienky individuálne.
Do niektorých parných lokomotív sa dá vstúpiť. Pre ich preliezanie si vezmite pevnú obuv a staršie oblečenie. Pri troche nepozornosti sa môžete poľahky ušpiniť. Rovnako je pevná obuv vhodnejšia pre pohyb v koľajisku.
V priestore lokomotívneho depa je šero aj za slnečného dňa – preto si nezabudnite pribaliť statív. Veľmi často budete potrebovať aj polarizačný filter, hlavne k potlačeniu rôznych odleskov na kovových častiach lokomotív.
Pre väčšinu kompozícií vystačíte s objektívmi v rozsahu 28-135mm, pre niektoré časti interiéru využijete široké ohnisko 20mm. Teleobjektívy majú iba menšie využitie.
Nočné fotografovanie
K jedinečným atrakciám patrí nočné fotografovanie, pretože parný vlak v noci dnes na tratiach Českých dráh ťažko uvidíte. Rozkúrené lokomotívy pyšne stoja na točni, rozžiarené reflektory nasvetľujú scénu a dlhé expozičné časy vykúzlia na stmievajúcej sa oblohe z každého výronu pary jemný závoj. A rozsvietené svetlá lokomotív pridávajú scéne na zaujímavosti.
Pre nočné fotografovanie sa otvárajú brány múzea večer okolo ôsmej hodiny a vtedy tu už čaká aj stovka záujemcov, mnohí zo zahraničia. Prísť skôr sa vyplatí – stihnete zaujať lepšie miesto alebo sa aspoň ponáhľať od brány, keď bude dav vpustený dnu. Dymiace lokomotívy už čakajú pripravené na točni, fotografovia zaujmú miesto oproti a personál múzea dokončuje posledné svetelné úpravy. Ak je pekné počasie, správne svetlo začína po pol deviatej.
Na rozdiel od fotografovania cez deň drevom obložená podlaha točne pod váhou desiatok fotografov pruží. Veľkou výhodou je tu tuhý a vysoký statív. Tá výška umožňuje fotografovať ponad zábradlie, ktoré je uprostred na otočnom poli točne vo výške reflektorov lokomotív.
Dôležité je zaujať vhodné miesto. Všetky voľné miesta sa na točni rýchlo obsadia a za vami sa vytvorí druhá, a niekedy aj tretia rada čakajúcich, takže dodatočná zmena stanoviska sa robí už len obtiažne. Fotografi z prvej rady po nafotení odchádzajú iba pomaly. Niet totiž veľmi kam. Závisí na počte a rozmiestnení lokomotív, či vzniknú aj alternatívne miesta pre záber. Keď bude mať väčšina čakajúcich nafotené, rozíde sa dav aj medzi lokomotívy a fotografovanie sa o niečo sťaží. Vyzbrojte sa trpezlivosťou, toleranciou a malou dávkou drzosti.
Tlačenica pri točni |
Vhodnejšie je tmavé oblečenie. Pri dlhých časoch sa človek v tmavom oblečení predsa len stratí, ak nechtiac vstúpi niekomu do záberu. Výborná je aj slnečná clona. S jej pomocou som sa zbavil nepríjemných odleskov nasvetľujúceho reflektora. Pri nočnom fotografovaní pre zmenu radšej nechajte nefotografujúce partnerky alebo partnerov doma. Nosenie statívu zvládnete aj sami a žiadna iná doplnková aktivita tu nie je. Tak okolo jedenástej usporiadatelia požiadajú o ukončenie fotografovania. Nočný chlad už aj tak veľkú časť záujemcov odohnal preč. Koľko úspešných záberov sa podarilo? Štyri až päť za večer je dobrý výsledok.
Kedy prísť a ako sa sem dostať?
Múzeum nie je otvorené celoročne. Návštevné dni sú v “nízkej sezóne” len cez víkend (28.4. – 28.5. a 9.9. – 8.10). V “hlavnej sezóne” je otvorené denne okrem pondelka (1.6. – 3.9.). Nočné fotografovanie bude v roku 2006 dňa 26.6. pri príležitosti stretnutia lokomotív rady 422 a 423. Vedenie múzea uvažuje s nočným fotografovaním aj dňa 28.8. V tomto prípade doporučujem telefonicky overiť týždeň až dva vopred.
Dostanete sa sem z Prahy autom za necelú hodinu cestou na Karlove Vary. V obci Nové Strašecí odbočíte na Rakovník a po asi desiatich kilometroch je odbočka na Lužnú u Rakovníka II, kde sa múzeum nachádza hneď vedľa železničnej stanice.
Použitá fototechnika: fotoaparát Nikon F80, objektívy Nikkor 28-105mm f/3.5-5.6, Nikkor 75-300mm f/4.0-5.6, Sigma 20mm f/1.8, filmový materiál Fuji Sensia 100, Fuji Provia 100F a Fuji Velvia 50 (push na ISO 100).
Detail
Pekne napisany clanok, zaujimave fotografie. Stara technika vzdy mala svoje caro, specialne vlaciky. Len malicka poznamka. Polarizacny filter odstrani odlesky iba z nekovovych povrchov.
S pozdravom
pekne fotografie
starych masiniek, potesil ste moje oko…pohladil moju dusu…vlaciky a najma parne…to mozem :-)))))
pekne fotografie
Ďakujem za pochvalu 🙂 Iba pripomínam, že cez víkend bude možnosť pozrieť si mašinky “naživo” aj v noci.
Pěkné..
Byl jsem tam s rodinou a je to opravdu krása.Vřele doporučuji.Prcek se tam nemohl nabažit lokomotiv a na malém vláčku by jezdil celý den 🙂