Bressonovi Európania

Recenzia knihy Henri Cartier – Bresson: Europeans, zostavil Jean Clair, vydavateľstvo Thames and Hudson, reprint 2001.

Pokiaľ mám predstaviť tohto autora a túto knihu, myslím, že bude najlepšie parafrázovať jednu z piesní Joan Osborne a napísať: Ak by bol Boh jeden z nás, fotil by ako Cartier Bresson. Kúsok z jeho tvorby sme mali možnosť vidieť v Bratislave v rámci Mesiaca fotografie v roku 2002. A ešte rok pred tým, v roku 2001 vydavateľstvo Thames and Hudson, prišlo na trh s mierne aktualizovaným reprintom Európanov. Knihou, ktorá zachytáva viac ako 45 rokov jeho tvorby a stovky precestovaných kilometrov krížom krážom cez celú Európu, od Balkánu po Škandináviu, zo Sovietskeho zväzu cez Maďarsko až do Írska. Fotografie v duchu rozhodujúceho okamihu, v duchu kľúčového pojmu modernej reportážnej a dokumentárnej fotografie. Hoci väčšina teoretikov pripisuje otcovstvo pojmu decisive moment Bressonovi, nemajú až tak úplne pravdu. Všetko sa zomlelo trochu inak.

Bresson pri akejsi príležitosti sám objasnil vznik pojmu, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie fotografie: „S názvom nemám nič spoločné. V pamätiach kardinála de Retz som našiel vetu: Všetko na tomto svete má svoj rozhodujúci okamih, a keď som s vydavateľom uvažoval o názve mojej knihy, on odrazu hovorí: Prečo nie napríklad Rozhodujúci okamih? Sedelo to, a tak je teraz zo mňa pravdupovediac plagiátor. Avšak ten okamih je otázkou sústredenia. Je nutné sa sústrediť, myslieť, pozerať sa, a to je všetko. Rozdiel medzi priemernou a dobrou fotografiou je otázka milimetrov.“

Henri Cartier – Bresson, pochádza z Chanteloup vo Francúzsku, kde sa v roku 1908 narodil. Študoval literatúru a maliarstvo v Cambridge. Ako 23 ročný sa po prvý krát zoznámi s fotografickým prístrojom zn. Leica, s ktorým začalo partnerstvo na celý život. Už prvé fotografie majú úspech. Jazdí po svete a tvorí nie len pre noviny, ale aj pre seba. Krátko po druhej svetovej vojne newyorské Múzeum moderného umenia organizuje veľkú autorskú výstavu mladého fotografa. Hoci je Bresson v tomto čase fascinovaný surrealizmom, jeho ďalšiu tvorbu ovplyvní blízky priateľ Robert Capa. Jednoznačne ho usmerní, aby o svojej práci hovoril ako o „fotožurnalizme“ a obsah tohto pojmu ďalšie desiatky rokov Cartier – Bresson vrchovato naplňuje.

Určite sa nedá napísať čím sú jeho fotografie iné, lepšie, krajšie ako tie tisícky im podobných. Nie je to len príbeh ukrytý v každej z nich. Je to niečo viac, niečo čo je neuchopiteľné, hoci je to v každej jeho fotografii. Možno je to jeho neomylný zmysel pre plynutie času. Neomylný zmysel stláčajúci spúšť v tej jedinej správnej sekunde. Nedefinovateľné pozvanie do „iného“ sveta fotografie. A Bresson má vo vrecku ukrytý kľúč k tomuto svetu.

Tento rok, pri príležitosti majstrových 95. narodenín vyšla vo vydavateľstve Schirmer/Mosel kniha „Kto ste, pán Cartier – Bresson?“ Údajne dostupná na Slovensku. Bohužiaľ, nepostrehol som, že by ju mal v ponuke niektorí z väčších či menších kníhkupcov zameriavajúci sa na umeleckú literatúru. Kniha, ktorá bilancuje tvorbu klasika svetovej fotografie. Kniha, ktorá stojí na začiatku činnosti Bressonovej nadácie, ktorá okrem iného po jeho smrti prevezme plnú starostlivosť o jeho umeleckú pozostalosť. A tak, kým sa táto kniha – bilancia – kronika, skutočne objaví aj na slovenskom trhu, skúste prijať pozvanie Európanov v podaní Henriho Cartiera – Bressona.