… alebo Stručná kuchárka pre fotografovanie v noci.
Rád sa prechádzam v podvečer a v noci. Je to pre mňa určitá forma relaxácie. Noc má svoje svoje zvláštne čaro. Pozorujem hru svetiel a tieňov, ale predovšetkým farieb, ktoré sa na sklonku dňa rýchlo menia. Odtieňe modrej prechádzajú do širokej palety žltej a červenej, neskôr nastúpi fialová až všetko nakoniec splynie do čiernej. Tiene sa predlžujú, odlesky rôznych povrchov dávajú vyniknúť tvarom, ktoré sme si cez deň ani nevšimli. Mám rád to uvolnenie po dlhom dni, keď si večer beriem aparát na jedno rameno, statív na druhé a prechádzam sa mestom alebo krajinou.
Svoje skúsenosti s nočným fotografovaním som zhrnul v tomto článku. Jedná sa skôr o súhrn poznámok, postrehov a skúseností, ktoré sa mi osvedčili a viedli k výsledkom. Najčastejšie fotografujem na diapozitív, a iba menej často na negatívny film. Predpokladám, že medzi fotografovaním na diapozitív a čip bude veľa podobného, a tak sa niektoré postrehy hodia aj majiteľom digitálnych aparátov. Tému som rozdelil nasledovne:
- Kompozícia
- Zaostrenie
- Hĺbka ostrosti a clona
- Expozícia
- Farba osvetlenia
- Iné nástrahy a postrehy
- Bezpečnosť
- Záver
1. Kompozícia
Pre kompozíciu platia večer a v noci rovnaké pravidlá, ako cez deň. Oveľa ťažšie sa však dodržiavajú. Ak sa pozriem do hľadáčika svojho aparátu, vidím tam väčšinou tmu. Fotografovaná scéna nebýva dobre osvetlená a svetelnosť bežného objektívu začínajúca na clone 4 situáciu nezlepší. A teraz aplikujme pravidlo, že horizont má byť vodorovný, ak nevidím rozhranie ani voľným okom, nie to ešte v hľadáčiku.
Pri voľbe kompozície mám tieto možnosti:
- scénu vyfotografovať a snímok následne po nascanovaní upraviť v počítači, tj. ostrihnúť a otočiť. Tento prístup je pre negatív nepoužiteľný.
- nájsť na scéne osvetlené miesto, ideálne hranu, a podľa neho sa zorientovať
- kompozíciu si nachystať ešte pred úplným zotmením a počkať na noc
- pokiaľ sa jedná len o určenie horizontu, tak veľmi dobrým pomocníkom je vodováha, ktorá sa zasunie do sánok blesku na aparáte. Vodováha na statíve sa mi neosvedčila, pretože len zriedka sa podarí, aby ukazovala rovnobežne so záberom v hľadáčiku
Odlišnosť pri hľadaní kompozície v noci a cez deň spočíva aj vo veľkom rozsahu jasov, ktoré oko dokáže vnímať, ale film ani čip už nie. Vo výsledku dostanem na snímku tmavé alebo čierne plochy, ktoré pôsobia rušivo. Pokiaľ je to možné, pokúsim sa prisvietiť tieto tmavé plochy externým bleskom alebo zmeniť kompozíciu vhodným spôsobom.
2. Zaostrenie
S kompozíciou súvisí aj zaostrenie. Predmet, ktorý je na snímku hlavný (alebo plocha, ktorá bude dominantná), by mal byť zaostrený. Ľahko sa to povie, ale ťažšie urobí, ak ho v hľadáčiku takmer nevidno. Pomôcť si môžeme zaostrením na iný jasný objekt, ktorý je v rovnakej vzdialenosti ako hlavný objekt, napr. lampa pouličného osvetlenia.
Pozor na autofocus (AF). Za slabého osvetlenia alebo v tme takmer nefunguje alebo zaostruje chybne. Je lepšie použiť manuálne ostrenie. Niekedy je riešením pomocný lúč AF, ak ním je aparát vybavený. Scéna však môže príliš pohlcovať jeho svetlo alebo je objekt jednoducho príliš ďaleko. Ideálne je, ak má objektív stupnicu vzdialenosti. Potom jednoducho nastavím ručne vzdialenosť, na ktorú sa má zaostriť.
|
|
3. Hĺbka ostrosti a clona
So správnym zaostrením súvisí hĺbka ostrosti. Pri večerných a nočných záberoch je zdanlivo väčšia ako vo dne, resp. neostrosť v tmavých miestach nie je tak nápadná, a preto sa nemusíme báť použiť nižšie clonové číslo. Scéna bude väčšinou rozumne prekreslená. Podmienkou je však zaostriť správne na dominantný predmet alebo významnú plochu.
Voľbou clony ovplyvňujeme hĺbku ostrosti. Platí, že menšie clonové číslo spôsobí menšiu hĺbku ostrosti, naopak vyššie clonové číslo spôsobí väčšiu hĺbku ostrosti, keď je ostrá celá scéna od popredia až dozadu.
|
|
|
Pri večerných a nočných záberoch je treba počítať ešte s jedným faktorom – vplyvom použitej clony na zobrazenie bodových zdrojov svetla. Pri použití malej clony (clonového čísla) sa bodový zdroj svetla naďalej javí ako bod. Naopak použitie veľkej clony spôsobí premenu bodového zdroja na hviezdu s rovnakým počtom lúčov ako má clona objektívu lamiel. Niekedy tento jav vyzerá efektne, ale častokrát je výsledok nepekný. Na menej kvalitných objektívoch sa hviezda nemusí prejaviť, ale býva nahradená škvrnou a odleskami.
4. Expozícia
Logicky budeme predpokladať, že správna expozícia večerných a nočných záberov povedie k extrémne dlhým časom. Čiastočne je to pravda, a tak sa budeme snažiť sa im vyhnúť. V praxi som sa zatiaľ stretol iba s málo situáciami, keď bol extrémne dlhý čas opodstatnený a potrebný.
Väčšina fotoaparátov podporuje dlhé časy do 30 sekúnd. Nad tento limit potrebujeme diaľkovú spúšť (drôtenú alebo elektronickú) a vyriešiť a) určenie dĺžky expozície a b) odpočítavanie času. V noci na hodinky bez zvláštneho osvetlenia nevidno.
V prípade fotografovania na film alebo diapozitív so sebou dlhý expozičný čas nesie aj riziko prejavenia sa farebnému posunu. Je spôsobený tým, že jednotlivé farebné vrstvy filmu sú pri dlhých časoch nerovnako citlivé na dopadajúce svetlo.
|
|
Ďalej dlhý čas nesie so sebou riziko pohybovej neostrosti, či už vplyvom vetra alebo nestabilnej základne. Ani najlepší statív nemusí byť vhodným riešením. Naviac, fotografovaná scéna môže byť k dispozícii len krátku dobu, napr. automobily pravidelne prechádzajúce pred objektom.
Dlhý čas má aj výhodu. Umožní nám vymazať zo scény pohybujúci sa objekt, ktorý by tam inak rušil, napr. chodca.
Čas expozície: voľbu času nechávam na TTL meraní fotoaparátu v režime maticového merania a robím korekcie:
- Negatívny film – najprv nastavím ISO o 2/3 až 1EV nižšie, ako je nominálne označenie filmu, napr. ISO 400 zmením na ISO 200, ISO 200 na ISO 125 atď. Dosiahnem touto preexpozíciou ďaleko lepšie prekreslenie scény v tieňoch a výrazné zjemnenie zrna. Súčasne sa nazbierajú aj obrazové informácie vo všetkých farebných vrstvách a lepšie sa dá upraviť farebnosť na minilabe.
- Dia – v prípade dia nastavím ISO o 1/3 väčšie ako je menovité, tj. ISO 100 zmením na ISO 125, ISO 50 na ISO 64 atď. Pri diapozitíve používam takéto nastavenie vždy. Cez deň aj v noci.
Teraz už môžem prikročiť k samotnej expozícii. Robím väčšinou 2 expozičné varianty, oproti nameraným hodnotám nastavím kompenzáciu +0,5EV a +1EV. Ak je scéna veľmi zložitá, skúsim aj 0EV a +2EV, prípadne iný trik. Meranie TTL je ovplyvňované mnohými faktormi, napr. farbou osvetlenia scény. V uliciach miest je väčšinou oranžové osvetlenie, ktoré posúva namerané hodnoty k podexpozícii, a preto používam kladnú kompenzáciu.
Moja skúsenosť je, že pri oranžovom svetle sa diapozitív pri preexpozícii neprepáli. Problém však nastane, ak je na scéne aj osvetlená plocha inej farby. Najhoršie je biele alebo zelené svetlo, ktoré sa prepáli najrýchlejšie.
5. Farba osvetlenia
Mestské scény sú častokrát osvetlené veľmi silným oranžovým osvetlením. Spôsobuje nerealisticky oranžové snímky, ktoré ani nepôsobia veľmi príťažlivo. Pomoc je možná, ak použijeme film určený pre umelé svetlo (Tungsten balanced), napr. Fujichrome 64T. Takýto film býva ale dosť drahý. Pri použití digitálneho aparátu je pomoc ľahšia, nastavíme vyváženie bielej na umelé svetlo. Nakoľko oranžové svetlo ovplyvňuje meranie smerom k podexpozícii, pre kompenzáciu expozície použijeme údaje uvedené v predchádzajúcom odstavci.
|
|
|
Alternatívne môžeme použiť modrý kompenzačný filter č. 80A s rovnakým efektom. V tomto prípade používam expozičné varianty 0EV a +0,5EV.
6. Iné nástrahy a postrehy
Pohybová neostrosť – pri relatívne dlhších expozičných časoch hrozí nebezpečenstvo vzniku pohybovej neostrosti. Podľa použitého ohniska síce udržím v ruke čas 1/30 s, pre nočné fotografovanie to však nemusí stačiť a expozičné časy vychádzajú dlhšie. Kvalita mojich nočných fotografií sa zlepšila, keď som si kúpil pevný statív. Aj keď sa trochu prenesie, výsledok stojí za námahu. Príliš dlhým expozičným časom, tj. nad 10 sekúnd, sa radšej vyhýbajte. Aj kvalitný statív totiž trochu pruží a hlavne za vetra sa môže výsledok zbytočne pokaziť.
Nestabilná základňa – niekedy fotografujem z miesta, kde nie je stabilná základňa. Napr. most, po ktorom jazdia nákladné automobily, a ten potom pruží. Tu sa mi osvedčilo používať ručnú diaľkovú spúšť namiesto automatickej samospúšte. Môžem fotografovať v okamihu najmenších záchvevov. V každom prípade je však najlepšie nájsť základňu pevnú a snažiť sa o čo najkratší čas expozície.
Odlesky objektívu – objektívy s nekvalitnými antireflexnými vrstvami spôsobujú stratu kontastu a vnášajú do obrazu závoj spôsobený dopadom svetla na prednú šošovku objektívu zo zdroja, ktorý je tesne mimo pozorovanú oblasť (tzv. flare). Vlastnosť je to zákerná, pretože ju väčšinou nemôžeme zistiť pri fotografovaní ani pri použití tlačítka pre kontrolu hĺbky ostrosti.
|
|
V tomto prípade je pomoc obtiažna. Odporúčam používať slnečnú clonu. Pomáha znížiť riziko. Ak máme podozrenie na možné problémy od bočného zdroja, postavíme sa medzi objetív a zdroj tak, aby náš tieň dopadal na prednú šošovku. To je však niekedy obtiažne, napr. ak je zdrojov viac alebo je zdroj príliš blízko okraja snímku, a potom sa naň sami nechtiac dostaneme. Asi najlepšia prevencia a pomoc je zmena stanoviska.
Kontrast – nočná scéna býva veľmi kontrastná. Inak ju vnímame zmyslami (zrak) a inak ju zachytí film alebo čip. Preto je potreba venovať čas kompozícii. Ľahko nám unikne veľká tmavá plocha, ktorá je na výslednom snímku čierna a kazí celkový dojem. Pokiaľ je to možné, použijeme na zmiernenie kontrastu prisvietenie externým bleskom. V takomto prípade používam zápornú kompenzáciu blesku –0,5 alebo –1EV, aby blesk príliš nesvietil. Má totiž inú farbu svetla ako samotná scéna a tiež potom pôsobí rušivo. Takéto použitie blesku zaujímavo popisuje aj iný článok na tomto serveri: Noční Karlův most pod sněhem.
|
Ak to neprekáža následnému spracovaniu, tak pre veľmi kontrastné scény je lepšie nahradiť diapozitív alebo digitálny čip farebným negatívným filmom. Má väčšiu expozičnú pružnosť a dokáže zachytiť viac detailov. V takom prípade používam Fuji Superia X-tra 400.
Pohodlie fotografa – dobrý snímok môže vzniknúť iba ak je aj fotograf v pohode. Oblečenie je základ. Dôležité sú aj topánky. Po tme sa snažím vliezť a vyliezť na rôzne prekážky, a pevná obuv ma už viackrát zachránila pred vyvrtnutým členkom.
Potrebná výstroj – okrem spoľahlivého aparátu, je potrebný kvalitný statív, diaľková spúšť, externý blesk, prechodové filtre a korekčný filter 80A. Nie všetky položky sú bezpodmienečne potrebné, ale umožňujú pohodlnejšiu prácu.
7. Bezpečnosť
Keď fotografujem sám v nočných uliciach mesta, priťahujem pozornosť okoloidúcich. Niektorí na mňa ukazujú, iní na mňa pokrikujú, a nájdu sa aj takí, ktorí chcú byť zaujímaví a postavia sa tesne pred aparát, aby mi znemožnili prácu. S ťažkým statívom a fototechnikou za diesiatky tisíc korún nemá zmysel veľmi diskutovať. Ak sú problémy, je lepšie sa zbaliť a rýchlo odísť.
Nie vždy je však situácia taká dramatická. V mieste, kde chodí veľa ľudí, sa hodí doprovod. Využijeme ho ako štít k ochrane nášho stanoviska, aby niekto omylom nezachytil o statív a nespôsobil jeho pád. Ak fotografujeme blízko cesty, reflexná vesta príde vhod.
|
A opäť odporúčam pevné topánky. Dá sa s nimi dobre kopnúť a pomôžu aj proti zdivočelej zveri, napr. skupinky túlavých psov v uliciach rumunských miest.
8. Záver
Pri príprave tohto článku som si uvedomil, že existuje ďaleko širší počet faktorov a javov, o ktorých by som sa mal zmieniť. Príklady som čerpal z námetov, ktoré najčastejšie fotografujem. Vo svojom obsiahlom archíve som však niekedy nenašiel k popisovanému javu vhodný dokumentačný snímok. Fotografovanie večer a v noci ponúka veľké množstvo tém a priestoru pre ďalšie experimentovanie. Teraz už len vezmite fotobrašňu a vyrazte do terénu. Prajem pekné svetlo – alebo radšej tmu?
|
|
|
|
|
Použitá fototechnika:
Nikon F-80, Nikkor AF 28-105mm f/3.5-5.6, Nikkor AF 70-300mm f/4-5.6 ED, Sigma 20mm f/1.8 EX DG, blesk Nikon SB-28, Canon EOS 300, Canon EF 50mm f/1.8, Canon EF 28-80mm f/4.5-5.6 DC, Statívy Manfrotto 055B a Hama.
Tungsten filmy
Článek je dobrý, jen bych váhal s použitím filmů pro umělé světlo, protože po mých zkušenostech s focením na Kodak 160T jsem se opakovaně setkal s teplotou pouličního osvětlení blížící se dennímu (Praha, Varšava, Paříž) a tam se mi docela osvědčila kombinace filmu na denní světlo + filtr Hoya blue intensifier. A po zkušenostech s kamarádovou F 75 taky doporučuji používat foťák s pořádným hledáčkem (já používám Nikon F 100). :o)
vodováha na stativu
Tato vodováha není určená k vyrovnání kompozice (ač si to mnozí myslí a jsou následně zklamáni), ale k bezpečnému rozložení stativu ve ztížených podmínkách, kdy lidské smysly se nechávají lehce zmást (noc, hory). Pokud je správně vyvážena, ukazuje na nejbezpečnější rozložení stativu, kdy fotoaparát svou váhou působí k těžišti celé sestavy. Jinak řečeno pomáhá určit, že středová tyč stativu je opravdu kolmo k zemi, takže vám stativ nezbourá slabý vánek nebo neopatrný pohyb.
Ano
Nezbývá než souhlasit a všem zájemcům o noční foto uvedené rady doporučit. Možná trochu chybí zmínka o výhodách fotografování navečer, kdy slunce již zapadlo, rozsvítily se lampy, ale obloha zůstává stále osvětlená.
kvalita snimků
Autor ma spousty skel, mel by prejit na digital, pak by se mohl dobre opravit, kdyz se neco nepovede, jak by chtel…:-)