Sú hrady, pri pohľade na ktoré vás napadne, ako ich tam mohli dokázať postaviť. Vršatec patrí medzi ne. Vypína sa na brale podobnom morskému útesu a vyzerá byť úplne neprístupný. To samozrejme nie je pravda.
Najstaršou časťou hradu, postavenou asi v polovici 13. storočia, je strážna veža. Jej zbytky sa dodnes nachádzajú na najvyššom mieste Vršatského brala. Prístup bol pôvodne prekrytý na spôsob tunela a viedli k nej schody vytesané do skaly. Pravdepodobne až v 16. storočí sa začalo s výstavbou objektov na spodnom nádvorí. Hrad sa v písomných pamiatkach spomína už v 14. storočí, a to ako kamenný objekt vo vlastníctve Matúša Čáka. Pán Váhu a Tatier nebol jediným majiteľom, postupne sa tu vystriedali napríklad Stibor zo Stiboríc, kráľovná Barbora, kráľovná Alžbeta, zemania zo Skopnej, či rod Jakušičovcov. Najvýraznejšie zbytky hradu sú pozostatkom po renesančnom paláci a okrúhlej delovej bašte. O zániku hradu sú známe dve varianty. Obidve hovoria o výbuchu. Jedna o náhodnom, druhá o cielenom. Ten druhý mal nasledovať po podmínovaní hradu cisárskymi vojskami, k čomu dal súhlas posledný majiteľ hradu gróf Königsegg. Rok tejto udalosti nie je až taký úplne jasný. Jedni píšu o roku 1707, druhí o roku 1708.
 |
 |
Okrem oficiálne známeho názvu Vršatec sa tomuto hradu zvyklo hovorievať aj Levia skala. Toto meno dostal podľa povesti hovoriacej o osude dvoch detí jedného z hradných pánov. Hoci jeho meno povesť nespomína, hovorí o ňom, že bol udatným bojovníkom a náruživým poľovníkom. Z bojových aj loveckých výprav zvykol domov na hrad nosiť rôzne trofeje. Tak sa na Vršatci ocitla klietka so živým levom. Po smrti hradného pána ho k Nebeskej bráne rýchlo v žiali nasledovala jeho manželka a po smrti oboch rodičov sa o ich osirelé deti, dcéru a syna, mala postarať ich teta. Tej bola však bližšia vidina titulu hradnej pani ako túžba starať sa o deti. Preto sa v jedno ráno rozhodla, že na klietke s levom otvorí dvere a keď ráno prídu deti za levom, tento ich zožerie a z nej bude jediná univerzálna dedička. Neradno však s lačným levom hrať hru na otvorené dvere. Ani ich poriadne neotvorila a už stala raňajkami Kráľa zvierat. Sýty lev utiekol do neďalekých lesov a dlho ešte riedil počty dobytku i tunajšieho obyvateľstva. V stave najhoršieho ohrozenia našiel sa statočný mládenec, ktorého milú lev skoro zožral. Mládenec – rýchlejší a múdrejší – leva včas zabil. Mladý muž mal leviu kožu, nevestu a hrad nové meno.
 |
 |
Fotenie Vršatca je záležitosť na celý deň. Najzachovalejšia západná časť sa najlepšie vyníma v lúčoch neskoro popoludňajšieho slnka, východná časť so zbytkami strážnych veží zasa v lúčoch ranného slnka, zvyšky interiéru vo svetle skorého popoludnia. Vtip je ešte v tom, že zbytky stien sú najlepšie viditeľné v čase, kým nie je les zelený. Teda od neskorej jesene do skorej jari. V každom prípade doporučujem skôr jeseň a zimu, ako skorú jar. Tú som si vybral ja a keď som sa 21. a 22. marca pokúšal opustiť hrad, bol som nútený zostupovať po veľmi zľadovatenom chodníku. Jedno malé pošmyknutie a so zvyšujúcou sa rýchlosťou som sa kĺzal po zadku v ústrety asi 20 metrov hlbokému zrázu. Dávno som tak túžobne nehľadel na strom či krík, o ktorý by som sa zachytil. Všetko dobre dopadlo. Platí však, že cesty fotografie vedia byť aj šmykľavé!
Prístup k hradu je možný z obce Vršatské Podhradie (okres Ilava). Križovatka turistických ciest so smerovými tabuľkami je tesne pod hrebeňom z druhej strany ako je dedina. V okolí sú nádherné skalné bralá a kvôli výbornému výhľadu sa oplatí vystúpiť na neďaleký vrch Chmeľová. K použitiu odporúčam mapy VKÚ Harmanec č. 107 „Biele Karpaty – Trenčín“ a č. 108 „Javorníky- Púchov“.
Technika: Nikon F80, objektívy Sigma 28–200mm f/3.5–5.6 a Cosina 19–35mm f/3.5–4.5, materiál Fuji Superia 400.
Nazor
Clanok som si precital so zaujmom, nakolko Vrsatec som navstivil iba raz a to este ako dieta. Dakujem autorovi za info o historii i fotoopis. Nech sa prosim dotycny neurazi, ja sam nemam dost znalosti na odbornu kritiku, no z toho co viem mi vychadza asi toto:
clanok je dobry, ale ked ide o fotovylet, taziskom clanku by mali byt fotky a tie sa mi tuna javia na relativne slabej urovni: neostre, kompozicne nedotiahnute… mozno je to len moj dojem, skusenejsi fotografovia vynesu hodnovernejsi sud. kazdopadne, je mi jasne ze fotene to bolo na negativ a ze skenovanim kvalita cosi utrpela, ak vsak ma ist raz o fotovylet, kde su vzdy hlavne fotky, ich kvalita by mala byt vynikajuca a bez kompromisov, alebo sa mylim?
nazor
Ne, nepleteš.
Páni,
plne akceptujem Vašu kritiku a budem klásť väčší dôraz na výber a kvalitu fotografií, aby text a obrazové prílohy dosiahli vyrovnanú úroveň.
páni,
Musim souhlasit s ostatnimi. Mam tyhle tve clanky opravdu moc rad, zde na Paladixu je sleduji pravidelne a vzdy se tesim na dalsi. Ty fotky jsou ale od zacatku ve vsech clancich opravdu doslova priserny. Pokud nemas moznost kvalitniho zpracovani filmu do digitalni podoby, tak si na cestu vzdycky vem do kapsy nejakej digikompakt (klidne i uplne obycejnej), urcite to bude lepsi jak tohle.
Vrsatec me trosku zklamal
Na tuhle ruinu jsem se moc tesil, porotoze podle fotky z konce 19 stoleti mela byt proste uzasna, bohuzel byl jsem pomerne zklaman. Jinak ale misto je to pekne, krajina okolo je uzasna.
Skoda ze tu nejsou fotky ze skalky za hradem (moc pekny vyhled).
vrsatec me trosku zklamal
Tak pridavam fotku z te knihy – jenom jsme to rychle cvaknul takze se omlouvam za zhorsenou kvalitu. (ca 500kb)
http://www.martinovo.net/vrsatec.jpg
(Fotka z knihy Letem ceskym svetem vydano 1898)
Je fascinujici pozorovat ty promeny….
Dokazete najit nejaky podobnosti s dnesnim stavem? Ja s tim mel opravdu problem 🙂
vrsatec me trosku zklamal
Ta stara snimka dokazuje, ze nie je dolezity ani digital, ani kvalitne skenovanie. Odfotena fotka z knihy, original robeny este pomaly s daugerotypom ale viem, ako ten hrad vyzera. Snimky z clanku su mladsie o vyse 100 rokov, ale nesiahaju tej starej ani ani po kolena.
text a fotografie
vrátim sa ešte raz k problému fotografií k jednotlivým textom. Myslím, že väčšia časť autorov sa potýka s problémom “ilustrovať” článok fotografiami, ktoré majú výpovednú hodnotu k vlastnému článku. Prípadne pripojiť k nim fotografie, ktoré sú podľa chute autora. V obidvoch prípadoch platí: Koľko ľudí, toľko chutí. Jednoducho nie je možné vyhovieť každému. Technická kvalita fotografií je iný problém. Nakoľko v mojej osobnej praxi preferujem čiernobielu fotografiu, zatiaľ sa neplánujem vzdať analógového fotoaparátu. A na dobrý digitál, nemám. Skenovanie a výsledok na monitore je iná story. Stačí si uvedomiť, že väčšina z nás si nastavuje monitor podľa vlastnej potreby a obrázky potom môžu vyzerať rôzne. Buďte preto prosím zhovievavejší nie len ku mne, ale ku všetkým autorom.
text a fotografie
Nic ve zlém, ale ty fotky jsou hlavně neostré a bez detailů, rozdíly v gama monitoru a podobné věci jsou až druhotné.
Čím to skenuješ? Možná děláš nějakou chybu, která půjde odstranit bez větších investic, kdyžtak otevři dotaz v nějakém fóru. Výmluvami na různá nastavení monitorů se jen shazuješ, tím to opravdu není…
text a fotografie
Musím se Luboše trochu zastat – fotografie mi poslal na papíře, bohužel ale z nějakého labu, kde ostrost ani další veličiny nejsou zrovna v pořádku, takže se to prostě nedalo zachránit; přesto jsem ale chtěl, aby tento text vyšel… Z nepříliš kvalitního originálu kvalitní digitalizovaný snímek prostě nikdo neudělá; já jinak se skenováním problémy snad moc nemám (alespoň mi to nikdo nevytýká), ale tady skutečně převážil význam textu nad doprovodnými fotografiemi.
Pokusíme se s tím pro příště něco udělat, protože Lubošovy tipy na výlety na Slovensku jsou opravdu zajímavé a stojí za to je číst…
MS#
o skenovani
Dúfam, že problém s kvalitou sa aj z mojej strany do budúcnosti vyrieši. Nedávam už robiť fotografie, ale dávam priamo skenovať filmy.