Rakúska krajina – Königswarte

Pri cestách do Bratislavy ma zaujala meniaca sa krajina Zadunajskej nížiny. Z lánov kukurice a nekonečných riadkov viníc vyrastá nový les. Les vysokých stožiarov, ktoré svojimi mohutnými a otáčajúcimi sa ramenami krotia veterný živel. Les, ktorý sa v noci mení na oblak červených lampášikov blikajúcich v tme.

Skoro ráno ešte za tmy prechádzam cez hranice. Nachádzam sa v Rakúsku, v kraji Niederosterreich (Dolné Rakúsko). A tu tesne za hranicou začína les veterných elektrární. Rakúske spoločnosti Profes, Austrian Wind Power a Enairgy tu medzi obcami Berg, Kittsee a Parndorf postavili niekoľko na seba nadväzujúcich veterných parkov. Výstavba elektrární začala v roku 1999 a dodnes stále pokračuje. Stožiar je až 100 metrov vysoký, to aby sa využila maximálne sila vetra, a pri počte viac než 80 postavených elektrární je to už poriadny les.

Ranné oblaky a hmla ešte zakrývajú krajinu. Chodím po bočných cestách medzi stožiarmi a pokúšam sa nájsť si vhodnú lokalitu. Chcel by som fotografovať východ slnka nad radom vrtulí. Elektrárne stoja zoradené v skupinách po 5-6 jednotkách v rade. Väčšina radov je orientovaná severojužným smerom, a tak sa mi nedarí nájsť vhodné miesto. Začína svitať. Prvé lúče slnka zalievajú krajinu zlatým svetlom. Obloha je príliš jasná, a tak potláčam rozsah jasov šedým prechodovým filtrom. Skúsil som niekoľko expozičných variant, najlepšie vyšla tá s kompenzáciou +1 EV.

Prechádzam sa mokrou trávou a zoranými poliami pri hľadaní iných pohľadov. Blato sa mi lepí na topánky a studený vietor chladí až na kosť. Slnko stúpa a svetlo sa rýchlo mení. To najkrajšie sfarbené ranným slnkom do zlata netrvalo snáď ani 5 minút.

Pri hľadaní kompozície som si uvedomil, že fotografovanie môže byť aj nebezpečné. Upozornila ma na to tabuľka u cesty, ktorú som si v rannej tme vôbec nevšimol, a ktorá varuje pred padajúcim ľadom z vrtule. Preto pozor!

Uprostred parku ma zaujala ruina strážnej veže s lesom vrtulí na pozadí. Vietor silnie a poryvy hýbu aparátom na statíve. Snažím sa telom vytvoriť závetrie, ale na rozdiel od vrtulí nado mnou sa mi skrotiť vietor nedarí. Chvenie aparátu s nasadeným zoomom 300 mm je vidieť aj voľným okom. Expozíciu skúšam načasovať medzi jednotlivé poryvy vetra. Snímky sú aj tak mäkšie v kresbe. Ľutujem, že som si nevzal pevnejší statív. Ruina v tunajšom kraji nie je ponechaná napospas osudu. Celá stavba je zabezpečená a slúži ako hniezdo viacerým druhom vtákov.

Som iba pár stoviek metrov od hlavného mesta, avšak hluk a zhon sem už nedolieha. V závetrí za lánom kukurice som vyrušil párik srniek. Chvíľu sa prekvapene pozorujeme, iba celkom zblízka, asi 20 m. Pomaly dvíham aparát, keď sa spamätali a dávajú sa na útek a vysokými skokmi zdolávajú kukuričné pole. Je úžasné, ako blízko za mestom je toľko príležitostí pozorovať srnky, zajace, bažanty a ostatnú zver.

Slnko opäť povystúpilo a obláčky sa vytrácajú. Na svahoch v okolí sa rozprestierajú rady viníc. Chcem nechať vyniknúť modrej oblohe a palete farieb lístia od žltej až po červenú, a tak nasadzujem polarizačný filter. Krajina v Rakúsku je upravená, čistá, veľmi podmanivá a fotogenická.

Hora Königswarte

Pri obci Berg sa začína nekonečná dunajská nížina poľahky vlniť a dvíhať. Priamo nad obcou stojí vrch Königswarte (Kráľovská vyhliadka), ktorý je súčasne aj najvýchodnejším kopcom Rakúska. Začína tu sieť značených turistických a cykloturistických trás. Z obce sa vydávam po modrej značke. Chodník ma vedie medzi upravené rady viníc nafarbené prírodou do zlatožltých farieb. Aj stromy sa už prezliekli do jesenného šatu. Chodník sa vinie lesom po upravenom chodníku. Kopec vytvára závetrie a tak tu vietor už nefúka. Je príjemne teplo a do pokľudného predpoludnia šumí lístie agátov, javorov a dubov. Asi za hodinu sa blížim k vrcholu. Vo výške 344m na ňom stojí 22 metrov vysoká rozhľadňa.

Po 120 schodoch vystupujem na vyhliadkovú plošinu. Podo mnou sú polia, rieka Dunaj a celú Bratislavu mám odtiaľto ako na dlani. Aj keď je už slnko vysoko, opar zhoršuje výhľad do diaľky.

Vrchol obýva aj hliadka rakúskej pohraničnej polície. Slovensko-rakúska hranica tvorí hranicu Schengenského priestoru. Dozvedám sa, že denne sa ju pokúša prekročiť takmer 50 narušiteľov. Služba tu nie je ľahká, trvá 12 hodín, stále fučí mrazivý vietor a zástena z celty príliš nepomáha.

Za pekného počasia je z vyhliadky krásny pohľad na okolitú krajinu. Na dubové lesy Wienerswald až po panorámu Álp (juhozápadný smer), na jazero Neusiedler See (južný smer), na národný park Dunajské luhy – Donauauen a hrady Devín a Hainburg (západný smer), na moravské pole Marchfeld (severozápadný smer) a nakoniec na Bratislavu (smer sever až východ).

Vrch má však aj bohatú históriu, v ktorej slúžil ako pozorovateľňa pre stratégov monarchie a panovníkov, ktorí v jeho okolí organizovali vojenské prehliadky. Spomeniem iba niektorých:

• V roku 1189 tu zhromaždil cisár Fridrich I. Barbarossa nemeckých rytierov, ktorí sa pod vrchom utáborili pred križiackou výpravou (1189 – 1192).
• Cisár Leopold I. tu zorganizoval v roku 1683 vojenskú prehliadku pred ďalším tureckým ťažením.
• Cisár Napoleon I. pozoroval z vyhliadky svoje vojská pred bitkou pri Austerlitz (2.12.1805).
• V novodobej histórii bol vrch využitý v období studenej vojny. V roku 1958 tu postavili vojenský objekt, ktorý architektonicky pripomína observatórium alebo meteorologickú stanicu.

Miesto je poľahky dostupné z Bratislavy. Za pekného počasia aj na bycikli alebo pešo cez hraničný priechod Bratislava-Berg a potom po hrádzi do obce Wolfsthal. Rovnako pohodlne sa sem dostanete autom cez priechod Jarovce-Kittsee a odtiaľ do obce Berg, kde zanecháte auto a budete pokračovať peši. Na vrchol vedie niekoľko nenáročných značených trás. Po návrate je možné občerstviť sa v niektorej z reštaurácií a vinární a ochutnať výborné rakúske víno – veď Berg je súčasťou vínnej cesty.

Technika: Nikon F-80, Nikkor AF 28-105mm f/3.5-5.6, Nikkor AF 70-300mm f/4.0-5.6, filmy Fuji Superia 100 a Fuji Sensia 100. Filtre Cokin a B+W.