Poľské pobrežie Baltu – Leba

Biele pláže posypané drobnými kamienkami, pohyblivé pieskové duny, hlboké borovicové lesy, lúky, mokriny a rozľahlé jazerá plné vtákov. To je poľské pobrežie v okolí Slowinského národného parku.

Keď som po niekoľkých kilometroch jazdy javorovými alejami a lesom z Leborku vošiel do mesta, naskytol sa mi nádherný pohľad. Ulica plná ľudí, korzo pozdĺž prístavného móla a rybárske lode ožiarené ohnivými odtieňmi zapadajúceho slnka. Vzduch bol presiaknutý vôňou údených a smažených morských pochúťok a všade dookola reštaurácie s tak lákavým názvom ako „Smazialnia ryb“. Toto miesto s bohatou a často drsnou históriou som si zamiloval na prvý pohľad. Volá sa Leba a nájdete ho na pobreží Baltického mora.

Prvé zmienky o Lebe pochádzajú z konca 10. storočia. Vtedy to bola iba malá rybárska osada na brehu mora, ktorá patrila nezávislým vojvodom z Pomeranie. Obyvatelia sa živili hlavne rybolovom, čo dokladá zakladateľská zmluva mesta z roku 1357 – v mestskom znaku sa objavil jeseter. Avšak veľká búrka v roku 1558 mestečko takmer zrovnala so zemou, a tak sa obyvatelia presťahovali viac do vnútrozemia. Dnes pôvodné miesto pripomínajú zvyšky múru bývalého kostola Svätého Mikuláša, patróna rybárov, moreplavcov a pirátov.

Leba slúži ako východisková základnňa pre výlety do neďalekého Slowinského národného parku. Je to unikátny ekosystém jediný svojho druhu v Európe, od roku 1977 zapísaný na zoznam UNESCO ako svetová biosférická rezervácia. Chladný morský vietor pohybuje pieskami na pobreží, kde vytvoril ohromné pohybujúce sa pieskové duny, z ktorých najvyššia je až 40 metrov vysoká. Aby sa pohyb dún spomalil, vysadili ľudia v okolí borovicový les chrániaci okolitú krajinu a spomaľujúci postup dún. Park zahŕňa aj sústavu jazier, ktoré sú domovom veľkého počtu druhov vtákov a súčasne tvoria dôležitú zastávku pre migrujúce vtáky pri ich každoročnom sťahovaní.

V rozľahlých pieskových poliach však nie je mŕtvo. Pieskové duny vytvárajú údolia, kde sa postupne po malých čiastočkách uchytil veľmi krehký život – trávy, drobné rastlinky, občas borovica alebo breza. Tento systém vyžaduje ochranu, a tak je pohyb turistov obmedzený do vyhradených koridorov.

Túto zapadnutú krajinu na severe Poľska už objavil aj turistický priemysel. Takmer každý dom v Lebe má na poschodí izby na prenájom, kempy lemujú okolie a ďalšia výstavba kempov a penziónov pokračuje smerom do vnútrozemia. Väčšina turistov sem prichádza pozrieť si pohyblivé duny. Vzdialenosť dvoch kilometrov z centra mesta k bráne národného parku prekonajú autobusom v tvare železničnej súpravy a po zaplatení vstupného (4 Zl.) prestúpia na elektrický minibus, ktorým pokračujú ďalších pár kilometrov až k dunám. Rovnako aj naspäť. Tých, ktorí absolvujú cestu po vlastných, je drvivá menšina. V početných požičovniach je možné si prenajať bicykel. Za najkurióznejšiu vec však považujem platené “parkovisko” pre bicykle tesne pri dunách. S ničím podobným som sa ešte nikde nestretol.

Časť návštevníkov sa po návšteve bude cítiť oklamaná. Podobne ako je tomu u nás, väčšina fotografií v reklamných letákoch, na pohľadniciach a pútačoch cestovných kancelárií pochádza z miest, kam sa bežný návštevník nedostane. Ležia v oblasti chránenej neprístupnej zóny parku, v uzavretej vojenskej zóne alebo jednoducho ich zhliadnutie vyžaduje špeciálne technické vybavenie, napr. loď.

V areáli parku sa nachádza zvláštna technická pamiatka. Počas druhej svetovej vojny tu Nemci vybudovali pokusnú tajnú odpaľovaciu raketovú základňu, kde testovali rôzne prototypy rakiet V1, V2 a ďalších typov. Aby sa informácie o jej stavbe utajili, staviteľov popravili a sú pochovaní na neďalekom cintoríne. Po vojne základňa údajne slúžila pre testovanie meteorologických rakiet. Dnes je na mieste iba malé predražené “múzeum”, kde návštevník neuvidí prakticky vôbec nič. Jeho súčasťou je vyhliadková veža a vstup do múzea má význam iba vtedy, ak je aj veža otvorená.

Celý kraj v okolí Leby je veľmi fotogenický. Vietor, piesok a slnko vytvárajú v pieskových dunách pôsobivé obrazce. Občasná vegetácia obzvláštňuje celé divadlo čarokrásnou tieňohrou. Hustý les je zavlažovaný vodou z jazera, a tak sa v ňom vytvoril prales poskrúcaných kmeňov vystupujúcimi z vody a pokrytých machom a lišajníkmi. Na miestach, kde sa duna dotýka lesa, začína sa úchvatné divadlo – súboj živého lesa s večným pieskom a prachom, ktorý ho postupne pokrýva. Zasypané stromy odumierajú a ich odkryté torzá sa potom týčia proti oblohe, keď sa duna posunie.

Fotografovanie v parku a okolí je veľmi príjemné, aj keď s veľkým statívom som budil až prílišnú pozornosť. Početné stavy bocianov, žeriavov, labutí, divokých kačiek a iných druhov uspokoja každého fotografa prírody. Rybársky prístav a športová marína poskytujú nám suchozemcom bezpočet fotografických námetov, ak práve nemáme chuť na ďaleké vychádzky. Najväčím nepriateľom fotografovania je jemný piesok, ktorý za prevládajúcich veterných dní nemilosrdne preniká do techniky.

Okolie parku stojí za preskúmanie. Rowokól, kopec opradený legendami, je so svojimi 115 metrami najvyšším vrchom v okolí. Legenda hovorí, že v dávnych časoch sa na ňom rozsvecovali záhadné ohne, ktoré slúžili ako maják a naviedli zblúdené rybárske bárky späť do bezpečia prístavu. Počas druhej svetovej vojny v ňom Nemci údajne vyhĺbili tajné tunely, ktoré dodnes neboli preskúmané v celom rozsahu. Na jeho vrchole stojí vysielač telekomunikačnej spoločnosti, ktorý občas slúži aj ako rozhľadňa.

Pri pobreží sa nad les vypína tehlová stavba majáku Czolpino. Úzkym točitým schodiskom som vystúpal až na vrchol, kde som cez nízky priechod preliezol na vonkajšiu plošinku. Za pekného počasia sa z nej naskytne výhľad ponad borovicový les na Baltické more na severe, na vrch Rowokól týčiaci sa nad krajinou, na pieskové duny raziace si cestu lesom alebo na jazero Lebsko.

Večer, to je čas oddychu. Ohnivé lúče zalievajú krajinu, keď sa slnko bráni zostúpiť do mora. Ľudia prichádzajú na mólo pod prístavom a na pláž, aby pozorovali toto predstavenie. Západom slnka sa začína nočný život. Ožívajú bary a reštaurácie, vzduch sa začína miešať s vôňou smažených rýb a nad mestom sa vznáša muzika z predzáhrad reštaurácií. Svetlá sa odrážajú od hladiny rieky a všade vládne príjemná atmosféra.

Použitá technika:
Nikon F80, AF Nikkor 28-105mm f/3.5-5.6, Sigma 20mm f/1.8 EX DG, blesk Nikon SB-28, filmy Fuji Velvia 50, Fuji Provia 100F a Fuji Superia 200.