Zuberec – Múzeum oravskej dediny

Je dolina neďaleko Zuberca, smerom na Roháče a v nej dedina – múzeum. Aj tak sa dá predstaviť jeden z najkrajších skanzenov na Slovensku.

Keby sa jeho vek odvíjal od prvých myšlienok na jeho vznik, patril by medzi najstaršie. Možno najstaršie v Európe. Nápad vytvoriť múzeum oravskej dediny bol priamou odozvou na publikovanú informáciu o vzniku štokholmského Skanzenu. Tá sa objavila v roku 1902 v Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Konkrétnu podobu myšlienka nadobudla o 60 rokov neskôr. Juraj Langer, pracovník Oravského múzea, vypracoval investičný zámer na vybudovanie expozície v Oravskom Podzámku. Konečná koncepcia nevyužila nápad s koloritom Oravského zámku a veľmi šťastne odsunula múzeum na pokojnejšie miesto, poľanu Brestová pri Zuberci. Dňa 24. septembra 1967 položili jeho základný kameň a dodnes pribúdajú exponáty.

Členitému terénu, v ktorom sa rozkladá areál, dominuje drevený kostolík sv. Alžbety zo Zábreže. Pôvodne postavený v 15. storočí slúžil ako filiálka rímskokatolíckeho kostola vo Veličnej. V čase prenikania protestantizmu na Oravu, v 17. storočí, ho zmodernizovali, pristavali k nemu zvonicu a v interiéri pribudol renesančný oltár. Z polovice 17. storočia je aj kamenná krstiteľnica a funkčný organ. To najzaujímavejšie je však hore, na strope. Teda strop sám. Je neskorogotický, z prelomu 15. a 16. storočia, s maľovaným rozvilinovo– kvetinovým vzorom. Škoda, že z areálu kostola zmizol symbolický cintorín s krížmi. Ako spomienkou ostala len márnica z Rabčíc. Dokonca s márami a truhlou.

Plocha Múzea oravskej dediny je tematicky rozdelená do niekoľkých expozičných celkov.
Dolnooravský rínok dokumentuje najstaršie osídlenie regiónu slovanským obyvateľstvom. Prvá stavba, ktorá padne návštevníkovi do oka, je baroková zvonica z roku 1860 zo Záskalia. Jej spodná murovaná časť sa pýšila multifunkčným využitím. Poslúžila ako obecný archív, požiarna zbrojnica a nechýbali tu obecné miery, ktoré plnili úlohu verejnej kontroly pri predaji poľnohospodárskych produktov. Z obytných domov je najzaujímavejšia zemianska kúria z Vyšného Kubína. Predná mladšia časť budovy, postavená v polovici devätnásteho storočia je zariadená pôvodným zemianskym nábytkom. Zadná, staršia časť z roku 1752 predstavuje latinskú školu.

Zamagurská ulica na pravom brehu potoka je to, čo domáci nazývajú ulicový typ osídlenia. V jednom z domov je stála rezbárska expozícia, v ktorej počas letnej turistickej sezóny vždy nejaký mladý remeselník pracuje s drevom. Priamo na brehu potoka stojí plátenícka kúria Paliderovcov z roku 1790 zo Štefanova. Asi najčastejšie sa objavujúci exponát na obrázkoch z múzea. Krásna budova dokumentujúca bývanie a prácu farbiarov a obchodníkov s plátnom. Orava bývala najmä na prelome 18. a 19. storočia veľmi známa kvalitou svojho plátna. Ročná produkcia sa pohybovala okolo troch miliónov metrov vyrobeného plátna. Vyvážalo sa do južného Uhorska, Rumunska, Ukrajiny, Turecka a vraj si našlo odberateľov aj v Egypte. Z neďalekej Habovky sem previezli kováčsku vyhňu Karola Klimeka. Remeselníckou atrakciou je tiež hrnčiarska pec z roku 1918, v ktorej sa súčasne vypaľovalo až 3 600 kusov keramiky.

Severné svahy Beskýd známe ako goralské lazy tvoria ďalší tematický celok. Domy, ktoré pozostávali z malej izby, stajne, chlieva a tzv. holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce, kryla jedna spoločná strecha. Prakticky všetky poskytovali obydlie pre nižšie sociálne vrstvy, drevorubačov a pastierov a čo je zaujímavé, prakticky všetky sú dochované z 19. storočia. V ostatných tematických celkoch sa objavujú aj mladšie stavby zo začiatku 20. storočia. Tu nie, tu sa naozaj posúvate o dve storočia dozadu.

Obrázky z Múzea oravskej dediny sú práve to, o čo vás radi požiadajú zahraničné turistické agentúry ako o lákadlo na návštevu Slovenska. Môžeme polemizovať o zámere, ktorý tým sledujú, faktom však je, že Múzeum oravskej dediny je najmä za pekného slnečného počasia dokonalý model pre fotografa.

Otváracie hodiny:

Júl, august 8:00 – 18:00 denne
Jún, september 8:00 – 17:00 denne
Ostatné mesiace 8:00 – 16:00 okrem pondelka

Použitá technika: Nikon F80, objektívy Sigma 28–200mm f/3.5–5.6 a Cosina 19–35mm f/3.5–4.5, materiál Fuji Superia 400.